Práve ju opustil,ležal bez pohnutia a ona tomu nemohla uveriť...Už nikdy sa s ním nebude baviť,už mu nemože povedať ako moc ho miluje,vždycky sa mu to bála povedať,teraz je už neskoro a je to len jej vina.Prečo to len urobil???Nechal len dopis na rozlúčku,že ho už nebaví žiť.Ako moc by chcela vrátiť čas,keby k nemu prišla o hodinu skor nemuselo sa to stať.Mohlo by byť všetko inak.Nemuselo sa to stať!Ona sa vlastne začala hádať,ona mu začala vyčítať veci,ktoré nemohla a teraz je jej to lúto,ale už nič nemzmože...cez slzy už na neho nevidí,začína si uwedomovať krutú pravdu...Text:Roxy
Dievca sa spýtalo chlapca, ci si myslí, ze je pekná a on povedal nie...Spýtalo sa ho, ci by s nou chcel byt navzdy a on povedal nie...Potom sa ho spýtala, ci by plakal, keby odišla a on povedal nie...Pocula dost... Odchádza prec, slzy padajú dole jej tvárou a chlapec ju chytil za ruku a povedal...........nie si pekná,
si nádherná, nechcem byt s tebou navzdy, ja potrebujem byt s tebou navzdy a neplakal by som keby si odišla, zomrel by som.....thak to je asi to najkrajsie co moze xalan babe povedat...
Toto som vytvorila ked som sa rano zobudila a spomenula na jedneho kluka ale to s tou ziletkou neni naozaj...
Slnko svieti,no dazd mi slaha do tvare.Moye srdce splieta 5 sieti,drzia mi srdce pokope.Srdce mi bije ale vnutri nezijem.3 z piatich sieti su laska nenavist a sklamanie.Nenavidim vsetko o tebe preco som ta lubila?!Srdce si mi vytrhol a potom rozdupal.Siaham po ziletke no v tom si nieco poviem:ostali mi este 2 siete radost a stastie.Tak preco krv prelievat ved na svete je iny ktory ma beznadejne miluje.
Text:Maila
Bolo to presne večer na Svätého Valentína, keď sa Roman rozhodol vyznať svojej najlepšej priateľke Silvii lásku. Veril v to, že aj ona jeho ľúbi. Kúpil jej krásnu kyticu plnú rozmanitých kvetov a zazvonil pri jej bránke. Otvorila mu práve ona. On jej podal kyticu a začal: "Silvi," začal Roman pomaly "sme kamaráti už veľmi dlho. Vždy sme sa jeden druhému otvorili a mohli sa jeden o toho druhého oprieť. Dnes sa ťa ale chcem spýtať niečo veľmi dôležité.
Nechceš so mnou chodiť?" Silvia sa na neho prekvapene pozrela a povedala mu: "Tie kvetiny sú naozaj nádherné, ale neviem, či by sme mohli spolu chodiť. Ja som k tebe nikdy nič viac ako kamarátstvo necítila a preto asi nie." "Aha." povedal Roman sklamane. Ani sa viac nesnažil o to ju presviedčať. Miesto toho sa rozlúčil a pobral sa na svoje obľúbené miesto - v parku. V noci tu bývalo krásne a keď bolo ešte vidieť na nebi všetky hviezdy, tak to úplne žiarilo. Vtom počul za sebou kroky. Otočil sa a za sebou uvidel Dušana. Vyzeralo to tak, že mal už v sebe aspoň promile alkoholu "Nazdar. Čo by si rád?" Tak som sa dopočul, že vkuse chodievaš za Ivanou a rozprávate sa o mne." "Sme len kamaráti a nemusíš sa ničoho obávať. Ja ti ju nechcem preberať." odpovedal mu Roman. Dušan však tieto slová nepočul. Miesto toho vytiahol spod bundy nôž a v podnapitom stave sa neho vrhol. Roman toto nečakal a tak sa stalo, že ho Dušan bodol rovno do brucha. Nôž následne vytiahol "To aby si vedel, že nechcem, aby si za ňou chodil. Potom odkráčal preč. Roman mal plné telo bolesti, ale vedel, že tu nemôže ostať. Musí ísť niekam, kde sa dočká pomoci. Domov to mal veľmi ďaleko. Rozhodol sa preto ísť znovu za Silviou. S veľkou námahou k nej dokríval pričom rukou sa pevne držal za brucho, aby aspoň trochu stlmil krvácanie. Zazvonil toho dňa už po druhý raz. Silvia mu opäť otvorila a keď si všimla, že jej najlepší kamarát je zranený a krváca strašne sa preľakla. Pozvala ho ďalej a položila ho na posteľ. Na ranu mu dala čistú namočenú utierku a potom zavolala sanitku. Povedali, že prídu čo najskôr. Romanovi sa stav vôbec nelepšil a Silvia sa dokonca strachovala, že horší. Roman nebol schopný normálne rozprávať. Zvládal iba šepkať a strašne ťažko sa mu dýchalo. Prešlo 10 minút a sanitka tu stále nebola. Roman vtedy povedal Silvii nakoľko cítil, že už umiera: "Vždy som ťa ľúbil láska moja. Bola si pre mňa všetkým." "Aj ja ťa ľúbim Romanko." povedala mu Silvia a na náznak svojich slov sa nahla k jeho perám a jedinýkrát v živote ho pobozkala. Hneď potom Roman vydýchol naposledy. Umrel jej priamo v náručí. Silvia nevedela čo má robiť. Bola strašne zúfalá, lebo si uvedomila, že už nikdy mu nepovie ako moc ho ľúbila. Nikdy mu to nevedela povedať a teraz sa to už ani nedozvie. A čo Dušan. Na druhý deň sa prebral a keď zistil čo sa stalo priznal sa na polícii a dostal doživotný trest. Silvia dodnes chodí na hrob Romanovi a vie, že aj keď sa ešte v živote ešte určite zaľúbi, už nikdy nebude ten človek taký ako bol práve Roman. Ten ju naozaj úprimne ľúbil a ona mu nevedela povedať, že aj ona jeho. Text:Roxy
Nikto mi to nevysvetlil a ja som bola slepá, zaslepená bezhraničnou láskou a namiesto slobody, ktorou by som nášmu vzťahu dala väčšiu nádej na pretrvanie, som ho izolovala a strážila v každom momente, kým sa nestratil... Ničila som lásku večnými výčitkami a kontrolovaním a... Podarilo sa mi to. To posledné, čo som chcela dosiahnuť, sa mi podarilo. Stratila som Ťa...
Desing:Roxy
Stojím viac ako tristo metrov nad zemou a hľadím dole. Tisíce ľudí sa roja v rozbiehajúcich sa uliciach, ľudia šťastní, ľudia márne túžiaci, ľudia zdeprimovaní, ľudia plní energie... Každý je iný, každý ma odlišný život, no každý z nich závidí tým iným čosi, čo chýba jemu samotnému. Koľko ľudí už stálo teraz na tomto mieste ako ja a túžilo spraviť to? Túžilo skočiť tam dole a skončiť svoje trápenie, smútok, neúspech či samotu... Chvíľu letieť vzduchom a cítiť to vyslobodenie, únik z ubíjajúceho života. Ja nemám iným čo závidieť, nemusím myslieť na to, aké by to bolo, patrím medzi tých šťastných, najšťastnejších! Obzriem sa do davu ľudí tlačiacich sa okolo mňa a zahliadnem ho. Moje šťastie... To on ma robí šťastnou. To on mi dal ten pocit skutočného života, práve s ním som prvý krát pocítila, že život má zmysel. Po rokoch prázdnoty a života pre prácu, no bez skutočného cieľa, som našla to, čo dá človeku ozajstnú túžbu žiť. Prvý krát som cítila, že nie som na svete zbytočná, že mám svoju úlohu, svoj zmysel, mám dôvod ráno vstať. On je to, prečo žijem. On je to, prečo robím všetko. Ľúbi ma ten, komu patrí moje srdce... To je pocit, ktorý vyváži všetko zlé a tisícnásobne mi to oplatí dobrom, je mojím útočišťom, mojou náhradnou, no akoby práve on bol tou skutočnou rodinou, je mojou oporou, mojím zmyslom života. Znova ho vyhľadám pohľadom a usmievam sa. Zbadá ma a v očiach sa mu blysnú svetielka radosti, že ma vidí. Tú radosť cítim pri srdci a úžasne to hreje. Nechcem ani pomyslieť, čo by som robila bez neho... Dnes je to už rok, čo sme spolu. Presne rok. Prichádza ku mne a fotíme sa. Pevné objatie plné lásky a úsmev do objektívu. Ostala by som takto navždy... Paríž je nádherný a svet sa mi zdá dokonalý, ako môže niekto túžiť umrieť??? Na svet nemyslím. Pre svet som iba niekto, no pre niekoho som celý svet. A viem, že to práve on je ten niekto a tiež viem, že on je mojím svetom, tým jediným, skutočne dôležitým. On je tým, na čom záleží.
Prezerám si fotky a nájdem tam i túto. Ty a ja v objatí, dokonca aj na fotografií cítiť tú nekonečnú lásku, ktorá z toho objatia sršala. Dnes tam ale vidím niečo, čo som si predtým nikdy nevšimla. Tie mreže za nami... Postavila som ich ja. Túžba uchrániť svoje šťastie v tej fantastickej dokonalosti... Tak veľmi som oň nechcela prísť, že som spravila presný opak a šťastie od seba odohnala. Až s panickou úzkostlivosťou som stavala klietku okolo nášho sveta, domnievajúc sa, že tak ostane navždy naším a ubránim ho pred všetkým, čo bolo proti nám. Aké to bolo naivné... Nikto mi to nevysvetlil a ja som bola slepá, zaslepená bezhraničnou láskou a namiesto slobody, ktorou by som nášmu vzťahu dala väčšiu nádej na pretrvanie, som ho izolovala a strážila v každom momente, kým sa nestratil... Ničila som lásku večnými výčitkami a kontrolovaním a... Podarilo sa mi to. To posledné, čo som chcela dosiahnuť, sa mi podarilo. Stratila som Ťa...
Šesť mesiacov, no akoby to bolo dnes. Doteraz sa chvejem, keď si spomeniem na tie slová: "Mám zlý pocit bubulka..." Vraj už nechceš byť so mnou, vraj potrebuješ byť sám a byť slobodný, ja som Ti tú slobodu zobrala.
"Môžeš ma ešte niekedy ľúbiť? Budeme ešte niekedy spolu?"
"Ja neviem, už nič neviem. Som zmätený a potrebujem si oddýchnuť", povedal si mi. Snažila som sa usmievať, snažila som sa hrať, že som silná, že to zvládnem a že Ťa nepotrebujem, no nedokázala som to. Sedela som tam, tak blízko vedľa Teba ako predtým, no nesmela som Ťa objať, nesmela som sa Ťa dotknúť, nesmela som Ťa pobozkať tak, ako predtým. Triasla som sa. Od plaču, od strachu, od nešťastia. V jedinej chvíli sa mi zrútil svet, zrútili sa mi sny, moje predstavy o budúcnosti, moje ciele, nič zrazu nemalo zmysel. Odišla som a nechala som Ťa tam sedieť samého. Videla som, ako si sa za mnou pozeral. Viem, nebolo to ľahké ani pre Teba, no asi si bol predsa len vždy Ty ten silnejší z nás dvoch.
Stojím pri zábradlí, nie tristo, ale len pár desiatok metrov nad zemou. Nie s Tebou, ale bez Teba. Nie šťastná, ale márne túžiaca. So životom plným nádherných spomienok, no bez sily vytvárať ďalšie. Nie! Takto to nejde! Ja nevládzem žiť, nevládzem sa smiať, nevládzem, nemám silu... Pätnásť mesiacov som stavala svoj svet tehličku po tehličke, pracne, ale s radosťou, základom každej si bol Ty. Ty si bol základom stavby môjho sveta. Nie! Takto to nejde! Musím to všetko skončiť. Musím dať slobodu svojmu srdcu, tak ako tí ľudia na Eiffelovej veži, nešťastní, len snívajúci, pretože teraz patrím k nim. Svet nie je dokonalý. Svet je plný zla, už nemám ilúzie, nemám sny a vidím, čo som predtým nevidela. Nie! Takto to nejde! Píšem Ti na rozlúčku, hlúpe. Chcem, aby si ma zachránil? Ani neviem, no cítim potrebu napísať Ti, ako strašne ľúto mi je to, že som to všetko medzi nami pokazila. Tisíci raz a nezmyselne Ti píšem veci, ktoré už Teba nezaujímajú. Preliezam na druhú stranu zábradlia a stojím tam, v tme, sama. Vietor mi fúka do tváre a vysušuje slzy. Nie! Takto to nejde! Túžby, prázdnota, keby som tak mohla...
Zmizol aj Tvoj úsmev. Ani Ty nie si šťastný. Už nevídam tie svetielka v očiach, tú radosť, ktorá tak hriala. Ja som Ti ten úsmev zobrala z tváre. Zničila som to. "Bubulka ja už nič necítim, nie k Tebe, ja nič necítim celkovo, k nikomu, necítim vôbec nič." Môžem za to ja. Strach, že skočím, aby som stratila city... Znova som dosiahla opak toho, čo som chcela. Zničila som tie Tvoje. Som na vine, ja viem, môžem za to všetko ja! Načo mám žiť, keď všetko len ničím, keď už nič neznamenám? Keď Ťa viac trápim, ako Ti pomáham?
Celý ten čas, ktorý sme boli spolu, sa mi premieta pred očami, všetko to krásne i zlé, všetko, čo sme spolu zažili, všetko... Spomínaš si ešte? Tých krásnych chvíľ bolo tisíckrát viac... Boli sme šťastní. Dnes nemáme ten pravý úsmev na tvári ani Ty, ani ja.
Zliezam... Toto Ti nesmiem spraviť, si to najlepšie v mojom živote, si najlepší človek, akého som kedy spoznala. Ver mi, že viem, čo som pokazila a viem, ako druhý krát nespraviť tie isté chyby. Už tam nebudem stáť a pozerať sa dole a myslieť na to, aké to je, skončiť to. Sľubujem Ti to. Kvôli Tebe... Lebo Ty si to dôležité, Ty si to, na čom záleží. Tisíc a prvý raz: Je mi to hrozne ľúto...
Vo filmoch ľudia dostávajú druhé šance... Daj mi prosím Ťa tú moju... To môžeš len Ty, nikto iný, dať mi šancu na úsmev a dať mi šancu vrátiť Ti cit... Mám citu pre oboch, aj keď Ti polovicu darujem, stále mi ho ostane dosť, aby som Ťa milovala najviac na svete a aby som túžila, aby si bol šťastný. Rozchody bolia. Rozchody ničia. Rovnako ako nesplnené túžby. Chcem Ti dať ten úsmev, chcem Ťa prebudiť, chcem Ti ukázať, že ten čas, ktorý sme strávili spolu, bol lepší než čokoľvek iné, no že spolu ho môžeme vrátiť a spraviť všetko inak. Poznám chyby, ktoré už nespravím.
Raz si mi povedal, že vždy keď padla hviezda, keď Ti ostala mihalnica, prial si si, aby som bola šťastná, pretože si to zaslúžim. Ty si to šťastie...
Pre Teba som iba niekto, no Ty si pre mňa celý svet...
Pre svet si iba niekto, no pre mňa si moje všetko...
Nespravím to.
Neskočím.
Budem čakať.
Ľúbim Ťa.
Som Tvoja...
Text:Roxy
desing:Roxy:)
Nemala už prečo žiť a tak sa posadila na tmavé miesto ktore jej prinášalo odvahu a do ruky vzala nôž a zarezala si hlboko do zápästia. Neucítila žiadnu bolesť. Len krásny pocit že sa blíži koniec.
Sedela na stolične a po lícach jej stekali slzy. Cítila sa uplne sama a opustená. Vedela že ak by zomrela nikoho by to netrápilo a nikomu by nechýbala. Mala veľa problémov a nemala nikoho kto by jej pomohol. Nikoho o koho by sa mohla oprieť ked jej bolo najhoršie. Nikoho kto by ju vypočul, kto by jej dal príčinu prečo žiť.
Na ľavej ruke si rozviazala čiernu šatku ktorú nosila aby jej na zápästí nebolo vidno jazvi. Za každým ked už nevedela ako dalej zobrala si do ruky nožík a rezala si do zápästia. Pomáhalo jej to prekonať všetku tu bolesť. Lebo bolesť ktorú si spôsobovala aspoň na chvíľku prehlušila tu bolesť ktoru cítila vo vnútri..
Tak vzala do ruky nožík a vošla do kúpeľne. Do ruky si spravila veľmi hlboký zárez. No to jej už vôbec nepomáhalo. Otočila kohútikom a do umývadla nechala tiecť prúd vody. Oprela sa rukami o umývadlo a pozrela sa do zrkadla. Nevedela už ako dalej nepomahal jej už plač nepomáhalo jej už nič.... chcela s tým už konečne skončiť. Vyslobodiť sa s toho strašne utrpenia.. Nemala už prečo žiť a tak sa posadila na tmavé miesto ktore jej prinášalo odvahu a do ruky vzala nôž a zarezala si hlboko do zápästia. Neucítila žiadnu bolesť. Len krásny pocit že sa blíži koniec. Po ruke jej začala stekať krv. Problem však nastal za chvíľu. Krv sa pomali zastavovala a ona už nemala toľko síl aby sa zdvihla zo zeme. Iba ležala a čakala kým jej niekto nepomôže. Ale vedela že nikto nepríde. Boli to pre ňu hodiny strašnej beznádeje...
Text:Roxy
Všade bolo horko na zadusenie, iba na cintoríne bol nezviklý chlad popretkávaný žilkami bolesti. Za vysokou lipou v rohu cintorína bol hrob, ktorého náhrobok pútal poozornosť ludí, ktorý občas zašli na samý koniec cintorína s túžbou nájsť niečo zvláštneho. Z náhrobku vyžarovala krásna tvár mladej dievčiny, kde vyzerala byť veľmi šťastná. Jej úsmev bol taký krásny, akoby nepoznala nič krajšieho, než lásku a krásu. Pred hrobom stál chlapec a smutne sa díval na náhrobok s citátom: "Kde všade budeš, nájdeš ma vedľa seba!" Chlapcovi mohlo byť 18, možno o rok viac. Stál tam v tieni lipy, v rukách držal kyticu margariet.Hladil ich hlavičky. Na ruky mu chvíľami padali slzy.
Ja som stála kúsok od neho s trochou zvedavosti a veľkou dávkou bolesti som ho pozorovala. Stál tam už tri hodiny. ani jeden krát sa neotočil, nepozrel inam, len na tvár tej dievčiny. Pristúpila som bližšie, aby som mu videla do tváre. Nevidel ma. Možno by ani nevnímal, keby som ho oslovila. Bol veľmi pekný a mne sa zdalo, ze som krajšieho chlapca ani nevidela. Bolo divné, že taký chlapec teraz nie je na plavárni, kde by ho určite obletovalo mnoho dievčat, a že tu stojí a padajú mu z očí slzy. Keď som zazrela jeho ústa, videla som, ze sa s niekým rozpráva. Ale nikto tam nebol. Až po chvíli som si uvedomila, že tie slová patria niekomu, kto už večne spí. Boli to slová, pre to neobyčajne pekné dievča. Šepkal niečo, ale ja som mu nerozumela. Až po chvíli mu vzlyk zosilnil hlas: "Prečo si mi odišla?"
V tej chvíli by som sa bola najradšej vytratila, aby som nebola svedkom tej hroznej skutočnosti. Vtom položil na hrob kvety, utrel si oči a vtedy ma uvidel. Na chvíľu sa zastavil svojimi modrými očami na mne. Bol to pohľad zlý a krutý. Ale bolo zvláštne, že jeho hlas nebol vôbec taký. Spýtal sa ma: "Nepotrebuješ niečo?"
Nezmohla som sa na slovo. Opýtal sa znova, ale ja som sa rozplakala. Podišiel ku mne a povedal mi, aby som neplakala, že život je krutý. Chcela som sa ospravedlniť, ale nezmohla som sa na slovo. Doviedol ma k lavičke a požičal mi vreckovku. Utrela som si oci. Chcela som mu pomôcť v takej trapnej chvíli a konečne som vyhrkla: "Prepáč, nechcela som!" Povedal: "To nič " a začal rozprávať svoj príbeh.
"Volala sa Niki, vlastne Nikola ale všetci jej tak hovorili. Začali sme spolu chodiť na diskotéke. Páčila sa mi a tak som ju pozval tancovať. Potom som ju pozval na pohárik vína. Pripadala mi ako bohyňa krásy, ktorú mi poslal sám Boh. Na druhý deň sme boli spolu na plavárni, kde som ju prvý raz pobozkal. Potom prišlo veľa pekných dní. Chodili sme spolu von a po pol roku sme sa prvý krát milovali. Boli sme šťastný. Chodil som jej oproti ku škole a ona mne zasa k priemyslovke. Iba jeden raz sme sa pohádali, no netrvalo to dlho, ani pol hodiny a už sme boli uzmierení. Chodili sme na koncerty, na hory. Požičiavali sme si veci a chlapci a dievčatá nám začali hovoriť manželata."
Keď mi to Jirka, volaný Mike rozprával, bolo mi strašne do plaču. Nedokázala som udržať slzy, plakal i on. Kvitnúce lipy boli jediným svedkom nášho rozhovoru. Jeho oči vyjadrovali taký smútok a žiaľ, aký som dovtedy nevidela a nezažila. Bolo to hrozné, vidieť chlapca plakať.
"Keď mala 16 rokov, chodili sme spolu práve rok. Oslavovali sme to s kamarátmi na chate. Potom sme sa išli kúpať. Bolo to krásne, keď sme celý deň a celú noc mohli byť spolu a plánovať do budúcnosti. Ráno potom kamaráti odišli a ony zostali sami. Raňajky v tráve sa im zdali slávnostné. Cítili sa v tej chvíli najšťastnejší na svete.
Matka píše na vojnu svojmu milovanému synovi:
Môj drahý syn,
píšem pomaly, lebo viem, že nevieš rýchlo čítať. Už nebývame tam kde predtým. Tvoj otec si prečítal, že najviac dopravných nehôd sa stane v 20 kilometrovom okruhu od domova a preto sme sa presťahovali. Nemôžem ti napísať číslo domu, pretože ho predchádzajúci obyvatelia odmontovali a vzali so sebou aby si nemuseli meniť adresu.
Všetko je v novom dome veľmi pekné. Aj pračku máme, i keď nejak nefunguje. Dala som do nej šaty, zatiahla za povrázok a od tej doby som šaty nevidela.
Ale nie je tu zle. Minulý týždeň pršalo len dvakrát. Prvýkrát tri dni a druhýkrát štyri dni.
Poslala som ti kabát, ktorý si chcel, ale podľa tvojho otca by bol balík kvôli gombíkom príliš ťažký tak som ich odrezala. Nájdeš ich v lavom vrecku.
Tvoja sestra dnes ráno porodila, ale ešte nevieme čo. Takže ti zatiaľ neviem povedať, či si strýko alebo teta.
Tvoj brat niektorý deň zavrel kľúče do auta, mali sme strach, lebo to trvalo skoro dve hodiny, kým ma s otcom z auta vyslobodili.
Sused minulý týždeň spadol do sudu s domácou hruškovicou. Skúšali ho vytiahnúť, ale hrdinsky ich premohol a utopil sa. Tri dni horel v krematóriu.
Ale inak sa nič zvláštneho nedeje, všetko je v starých koľajách.
Tvoja milujúca matka!
Ked máš depresiu
tak si uvedom jednu vec.... a to tu, že zomrieť môžeš kedykoľvek ale žiť iba teraz... máš nad životom jednu výhodu a to smrť...
Preži teda svoj život naplno.. existuju predsa krásne chvíle ktore si chceš navždy uchovať... a preto sa snaž aby bolo takýchto chvíľ čo najviac...
Nezabúdaj že po každej búrke vyjde slnko!!!
Ked us nestačia slzy
Keby som vedel, že je to naposledy, čo ťa vidím spať, lepšie by som ťa prikryl a prosil Boha, aby ochraňoval tvoju dušu
Keby som vedel že je to naposledy, čo ťa vidím odchádzať, objal by som ťa ešte viac a ešte viac ťa vybozkával.
Povedal by som ti: ,,Milujem ťa!,, miesto ,,Ved ty vieš že ťa milujem,,
Zajtrajšok nemá nikto z nás isty, dnešok je možno posledy deň kedy môžeme objať a pobozkať ľudí ktorých máme radi, posledy deň kedy im môžeme povedť ako veľmi ich milujeme.
Preto hovor svojich drahým ako veľmi ti na nich záleži a povedz im čo k nim cítiš,
...... aby raz nebolo neskoro
EMO kids
Kruté:,(
Lukáš.Jméno dítěte,které chtělo být jiné.Chtělo být alespoň trochu samo sebou.Podařilo se mu to,alespoň do té doby než potkal JI.To ona mu zničila jeho štěstí a vlastně i jeho celý život.Začneme od začátku:
Bylo mu 15.V den jeho narozenin nastala u něj veliká změna.Nechtěl být jako ostatní povrchní kluci,se kterými se stýkal každý den.Proto se změnil.Rodičům se to nejdřív nelíbilo,ale pak si zvykli.Ve společnosti to už bylo horší.Každý si myslel,že je gay.. a to jenom proto,že se stal...EMO KID...
Tmavě hnědé vlasy spadající přes oči.. namalované oči,které jen málokdy ukazoval..typické tričko a upnuté kalhoty.. odznaky..pásky.. a náramky z šátků.. a dokončil to botami značky converse..byli červené s modrými kaničkami.Takhle teď tedy vypadal Lukáš.Nestyděl se za své city.Bez problémů je dával najevo a na nic si nehrál.Ale pak potkal ji.Byl zrovna na nějaké párty u kamaráda a ona stála ve druhé partě.Koukali na sebe celou dobu,ale pak se začali bavit.Vyměnili si icq a už to neřešili.Až druhý den ráno,když zapnul počítač a icq se mu objevila prosba o authorizaci si na ní vzpomněl. Ty hluboké až nazelenalé oči měl pořád před sebou.Napsal ji jestli by neměla zájem se sejít.Odpověď byla kladná..
Hned odpoledne ji viděl na houpačce na místním hřišti.Měla to co včera a jemu to vyhovovalo.Takhle to chodilo každý den.Psali si,když nemohli být spolu,ale snažili se být pohromadě co nejdéle.A tak to šlo dva roky.Oběma bylo 17.Chtěl se s ní zase sejít.Vymluvila se,že nemá čas.Bylo mu to divné,ale víc to neřešil a šel se projít sám.Měl rád samotu.. tedy vlastně jen do té doby,než ji potkal.Na okraji města byl lesík,kam chodil nejraději.. bylo tam ticho a klid.Tentokrát ale zaslechl až podezřele známý smích.Šel podle hlasu a uviděl ji s..Karlem.Jeho nejlepším kámošem.Nedělal si ukvapené závěry,nevěděl co tu dělají a možná to ani nechtěl vědět,ale bylo pozdě.Jakmile zaslechl svoje jméno přikrčil se za strom a poslouchal.Věděl,že to není hezké,ale.. musel.Předem se oběma omlouval.,,Mám ho v hrsti.. můžu ho ovládat jak chci.. chová se opravdu jako malé dítě.." ani nedopověděla a oba se rozesmáli.Lukáš se prudce otočil a vyběhl pryč z lesa.Věděl kam půjde.Na okno do jednoho opuštěného domu.Bylo tam krásně..Zapálil si.. a to už dlouho neudělal.
Zklamali ho.. oba.Ale proč?? Co jim udělal tak strašného,že se mu odvděčují takovýmto způsobem??
Nevěděl..a ani o tom nechtěl přemýšlet.Zahleděl se do dáli a potom pod sebe.Neuvědomoval si co dělá a stoupl si na rám.Chystal se skočit,ale na poslední chvíli se zarazil..Vzpomněl si na cigaretu ve své ruce a tak ji típl.Až potom mohl v klidu skočit.Rozloučil se se všemi,které měl tak rád.Se všemi,kteří ho celou dobu podváděli..Odrazil se a skočil.Přímo před auto,které už nestačilo zabrzdit.Byl na místě mrtvý.Zemřel tak mladý,vždyť mu bylo teprve 17. a to kvůli dvěma lidem,na které se vždy spoléhal...Krásný kluk,do kterého by jsme se všechny a možná i všichni zamilovali už tady není vinou těch dvou.. a já je za to do smrti nenávidím...Proč to muselo dopadnout takhle?? Ptám se na tuto otázku každý den minimálně desetkrát,ale odpovědi se mi nedostane..škoda.. už ani nedoufám.. vše je totiž ztraceno..tak neurážejte EMO KIDS.. vždyť jsou to také jenom lidi a ve většině případů mnohem lepší než kdokoliv jiný..
Death EMo kid..
DECEMBER 2003
-Kde si bola? Spýtala sa ma mama. -Vonku. Zhodila som zo seba dlhý čierny kabát. -Bola si s ním? Opýtala sa ma a hodila cestoviny do hrnca. -S kým? Nechápala som. -Ty veľmi dobre vieš! S tým tvojím Alexom. Rozlož toto na stôl, o chvíľu je večera. Podala mi taniere. -No a, keď som bola s ním?! -Vieš veľmi dobre Martina, že s jeho rodičmi sa nemáme moc v láske. -No to je medzi vami, to mi je jedno, ale my sme kamoši. -Kamoši hej? Mama sa oprela o stôl a pokračovala: -vieš čo ty kamoška? ZAKAZUJEM TI STRETÁVAŤ SA S NÍM!!! JE TI TO JASNÉ?! -čo? -To čo počuješ! V ruke som mala 3 taniere. Dva som položila na stôl a jeden som šmarila o zem. -Marti čo robíš? -Toto nepotrebujeme! Ja žrať teraz rozhodne nebudem! Vletela som do izby a zabuchla som dvere. Lahla som si na postel a rozrevala som sa. Mala som také nervy, že plyšákov, kt. som mala na posteli som hádzala do váz, ktoré mi zdobili policu :D Po chvílke som počula dobre známy hlas v kuchyni...bol to môj bratranec Palo...-Čau teta ako? Pozdravil moju mamu, kt. práve zbierala zvyšky taniera. -No dá sa...Maťa práve rozbila tanier. -Aha idem za ňou oki papa!...-KLOP KLOP! Zavrešťal mi Palo predo dvermi. -Vstúp! Povedala som. Šmaril sa mi na postel. -Awoy láška! Pozdravil ma ako obyčajne. -Ayoy! Odzdravila som sa mu a zbadala som krabicu, ktorú mal zo sebou. -Čo sa stalo? OPýtalsa ma, bo videl, že niesom v poriadku...-mám zákaz stretávať sa s Alxom. Odpovedala som mu. -A to už prečo? Opýtal sa Palo a rozpustil si svoje po lopatky dlhé, čierne, odporné vlasy. -To je jedno...a ty sa dáš kedy ostrihať Palo? Toto ti vrcholne nepasuje! Ospopila som sa na neho. -Nikdy! Ale pozajtra prijde zmena! -Dáš sa ostrihať? -Nie! Uvidíš!...Inak mám nowú babu. -Ty máš vkuse nowú. -Hej a pozajtra ich bude viacej. Uškrnul sa a pregúlal očami. -Stále nexápem! -To je jedno uwidíš! Inak tu máš darček odo mňa. -Jéééje Palo to sú DCčká! Díki! Usmiala som sa...
2DEň... (STáLE DECEMBER 2003 =)
-Maťa vstávaj, už je ráno a ty ideš do školy! Budil ma otec. -Nijeee mne sa nece! Okríkla som ho a natiahla som si paplón nad gebulu. -Fajn ako ceš! Otec išiel do sprchy pustil studenú vodu, zobral ma na ruky a šmaril ma do sprhy. -O teeeeeeeeeeeeeec kurniiik! On chytil riadny výtlem a povedal:-Ked nebudeš ceť vstávať, toto budeme robiť pravideľne =) Obliekla som sa a atď. všetko čo k rannej hygiene patrí a išla som von...na ulici predo dvermi ma čakal Alex. -Alx čo tu robíš? Keď nás zbadajú vaši, alebo môj otec, tak...položil mi na pery prst a povedal: -Preto prejdeme cez zadné dvere. -Aha okey. -Ale ešte pred tým...POBOZKAL MA! =D Bola som šťastím bez seba. ♥♥♥☺ Bozky lietali ,,okolo,, nás a spolu sme sa vybrali do školy. Cez hodinu v škole sme si posielali SMS-ky, aj keď sme boli v jednej triede. =) (šaq jaq blázni) Po škole sme sa dohodli, že pôjdeme spolu von. Ale radosť sa hneď skončila. Volal mi otec, že ide pre mňa po škole...
Love in RAIN
Komentáře
Přehled komentářů
Tie príbehy sa mi páčia, majú dušu a stred aj celkom dobrú zápletkú, ale tie chyby...
Ináč majú srdce a to je podstatné pre nás Emákov :33
Kurvy
(franta, 29. 7. 2010 14:26)tie príbehy sú na viacerých blogoch, stránkach...neberte autoritu druhým!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
wow
(emo girl, 10. 1. 2010 15:21)naozaj pisete prenadherne pribehy...ja som moementalne zacala pisat knihu o emo style..a rada by som vase pribehy v tej knihe mala..teda ak vam to neprekaza.. :)
wow
(emo girl, 10. 1. 2010 15:21)naozaj pisete prenadherne pribehy...ja som moementalne zacala pisat knihu o emo style..a rada by som vase pribehy v tej knihe mala..teda ak vam to neprekaza.. :)
omfg
(dadushiQ, 21. 6. 2009 20:23)
fajnopwee priiibehy....boshe len ked sa kuknem na tee moje priispewky spred 2 rokow... xD
I love EMO !!!
(Kikuuuška, 11. 4. 2009 20:13)Aoooy. Milujem emo, emo je môj život a chcela by som sa spýtať, či by som nemohla patriť do vášho emo klubu. Nick na pokeci mám: cHriSttY.EmO tak ak chcete, tak sa mi ozvyte. Cawes
JA a MIŠO
(Lucia, 1. 2. 2009 10:42)
Prosim nemohli by ste mmi pomost najst obrazook -..... kde su dwaja EMACI a wyzeraju pohadano ??? mysli ze na nom sedia chrbtom k sebe .... su strasne chutny D::D ja by som ich chcela nikomu nakreslit ... prosim ak by ste ich nieekto nahodow mali tak mi ich poslite na e-ail lUCKA925@azet.sk
DAKUJEM WAAM KRASNE
hmmm super
(maja, 10. 1. 2009 11:12)
mnooo dojimave ale zaroven krasne pribehi naj bol then s tim emakom
mne to pomohlo prekonat strach
(biba, 31. 12. 2008 12:46)Bode co ju nenehate ...aj keby to nevymyslela onaa,,noa???? zavidite ze to tu ma alebo co???!!... alebo skor zaviidite ze to vymyslela onaa???.. strcte sa a nehajte si blbe komentare
ojeb
(ivana, 18. 12. 2008 23:15)
jaaj..tak to si akoze vymyslela sama??hlavne ze uz som to niekde citala..
krasa
(boojka :-*, 15. 12. 2008 22:35)boooze to su takl andherne pribehy hned som si icgh par skopirovala do pocitacu mala som slzy v ociach ked som to citala... klobuk dole .. RESPECT
UFF
(NIkuska, 5. 11. 2008 17:07)oo tej nikole ma dojalo??? prec to nieje do pisane a este aj preciarknute?? STRASNE je to ako moy pribeh ktors bude mat mosno tiz taky konec,,, plss dopiste to ale niektorym pribehom nerozumiem ,, hlwne ten list an u vojnu
je to krasne
(LilI, 14. 9. 2008 18:10)je to naozaj nadherne ........neviem preco aj ja som emo a pri tycto pribehoch som plakala je to nadherne....a je to pravda ked ti je smutno chod do kuta a premyslajte co som komu spravila a ak chces ukoncit zivot a mas frajera alebo frajerku taQ mu to nehovor ale bude to prenho take tazke ako ni cnikdy...ak chces pokecat niekedy o smrti napis mi na pokec pokecame moj nick je angelica12 napiSS popiseme aj o tom o com by si nepovedala nikomu nikomu taQ napis popise,me
PJEKNE!!!
(alena, 19. 8. 2008 20:23)tie prybehy su skvele aj ked su moc smutne......a keby ste niekdo chceli popisat alebo keby viete nejaky taky pribeh napiste mi..moje icq 461971613 budem rada.....
krawa
(die, 19. 6. 2008 12:38)tak to si isto vytvorila ked si sa rano zobudila... pizda, hlavne ze to koluje po internete uz par rokov... daj si do googlu "dievca sa spytalo chlapca" a uvidis... BRZDA SI A PORIADNA
Emo story´s
(Emoxitoxx, 19. 4. 2013 12:32)