kruté na moj vkus(já to neuznávam newiem ako ty Maila...)Neni to pre slabé povahy..Roxy ja takisto súhlasím sebapoškodzovaním nič nevyriešite..don't forget!!
Mierne predávkovaná...
Láska bolí-tak o nu nikdy nežiadaj a vobec nie taqto..aww
Táák toto je husté
Sorry..
Pocit volnosti, ten poslední a pak chvilka bolesti a volnost už na vždycky!!
Komentáře
Přehled komentářů
Zakladna hymnicka myslienka tlakovacieho mechanizmu spociva v jeho moznosti presne riadenej destrukcie. Ak sa vychadza z tohto poznatku, predpokladu a definicie potom je jasne ze dana stranka je enormne nebezpecna, sposobuje tlakovy rozvrat nestabilnych mysli a preto je nanajvys nutne ziaduce samozrejme a spasonosne polozit si nasledovnu otazku : JE NUTNE PODANIE TRETNEHO OZNAMENIA NA ZAKLADATELA TEJTO STRANKY, z dovodu destabilizacie mojich vnutornych akcnych mechanizmov sustav a funkcii ? Odpoved sa casom zarucene ukaze. Prajem pekny nicim neruseny DEN. EOF
"Môj život" aj sa to ním dá nazvať =)
(dena , 11. 10. 2011 15:10)Ja už som si prešla všetkým možným ... psychicky narušený ožierajúci sa otec, či hysterická matka s nervami na zrútenie ... nebolo to ľahké ... zo začiatku som brala lieky proti bolesti na nervy no občasné predávkovanie ma viedlo k niečomu horšiemu ... minulý rok som sa začala rezať ... a ten pocit zbavenia sa problémov bol úžasný ... no postupne mi to nestačilo ... musela som mať niečo viac ... skúsila som tvrdšie drogy ktoré dnes už zoženie hocikto hocikde stačia len peniaze ... no tie mi po čase došli dosť rýchlo ... každodenná pretvárka pred všetkými mi začala vadiť ... mama si nič nevšímala ako keby som neexistovala ... zase som sa začala rezať a myslieť na samovraždu ... no postupným rozmýšľaním ako sa čo najrýchlejšie a najbezbolestnejšie odstrániť som našla kopec argumentov prečo sa mi to neoplatí a aké následky by to malo na "moju rodinu" či známych ... dostala som sa do stavu apatie a za posledného pol roka som sa ako tak dala zas dokopy .... hoci stopy po rezaní a a zničenom zdravý po mojom spôsobe života mi zostanú až nadosmrti ... v súčasnosti sa už držím len legálnych drog alkoholu a cigariet hoci v mojom veku ani tie sa nedajú zohnať tak ľahko =)
uvedomte sa
(.........., 5. 10. 2011 22:39)
kto sa chce zabit nerobte to dosiahnete stím niečo nie
...
(Natt, 15. 7. 2011 23:11)Keď som si prečítala to čo sem niektorý napísali že "tí čo sa režú sú drb****.." a podobne...tak som si pomyslela že sú to le úbohy dementi ktorý niečo také nikdy nezažili...ani im to neprajem. Sama som si tým prešla.Keď mi zomrel nejlepší kamarát potom mi asi mesiac na to zistili že mám rakovinu,cukrovku...=,( NIEČO STRAŠNÉ! a ktomu ešte aj rezanie, pokusy o samovraždu...takže ludia čo sem napísali že je to hlúposť možno mali pravdu ale nevedia pochopiť že niekedy neni iná cesta..=,( BOHUŽIAL!! TAKŽE VŠETCI ČO SA REŽETE A PODOBNE...PRAJEM VELA SÍL !! A POZITÝVNE MYSLENIE!! ;)
Chyba
(Maťo, 26. 8. 2011 12:31)vieš ty čo sa rezu niesu drb*** ako hovoriš...mozno im to pomaha vyrovnať sa z bolestou ,sklamanim ci v laske,rodine alebo škole. aj ked iba nachvilu...ale pomaha ale je to ako dorga, raz zacnes a uz nevieš prestat,stale hlbšie a hlbšie rezy zy sa to skonči zle.
žiletka najlepším priateľom
(Lucia, 3. 6. 2011 1:56)Ahoj, ja sa režem asi mesiac a stále mám depky...prvý krát som sa dorezala keď som chcela zomrieť ale bola som hrozne slabá..nenávidela som sa za to ako vyzerám. Každý mi hovoril aká som škaredá a nedalo sa to zvládať lebo moji rodičia sa rozviedli tato o nás nemal záujem a s mamou sa nedalo normálne porozprávať..dokonca niekedy mám pocit že nás nedala do decáku len kvoli tomu aby si mala na kom vybiť zlosť :( stále po mne ziapala. Za každú maličkosť.všetko mi zakazovala, vóbec ma nechápala..potom som si našla frajera a s ním prišla nová partia v ktorej bola jedna baba..ona ma zásobovala žiletkamii..dokonca aj cigaretami..stala sa zo mňa úplná troska..každý deň som sedela v depkách a pre každú maličkosť som sa rozrevala...nikdy som nemala super život ale toto bolo moc..ako som už hovorila mamka po mne stále ziapala..ale viete čo bolo ešte horšie?? keď ziapala po mojom bratovi..mňa brutálne moc začala boleť hlava a ušla som revať do izby..vytiahla som žiletku a dorezala som sa...milovala som tie chvíle keď odyšla do roboty..len čo za sebou zavrela dvere všetok stres zo mňa opadol..až kým neprišiel domov brat..ten po mne začal ziapať aká som pri*ebaná pi*a len kvoli tomu že som neurobila niečo čo on chcel a aby toho nebolo málo ešte ma kopol..takže som si zobrala žiletku a išla som von kde som sa dorezala...žiletka sa odvtedy stala mojím najlepším priateľom
cesta za vykúpením ?...
(Mischeline, 15. 5. 2011 21:07)
Ahoj, práve som dočítala nie málo komentárov v tejto "diskusii". Tí ľudia, čo nikdy nepocítili pocit bezmocnosti, to nikdy nepochopia. Odsudzujú tých čo sa o to pokúsili a píšu aké je to "choré..." a podobne. Osobne nepochopím asi nikdy ľudí, ktorí si vybrali cestu za smrťou práve cez žiletky a sebapoškodzovanie. A v podstate všetci, čo píšu že je to choré majú pravdu. Ľudská bytosť má zakódovaný pud a inštikt sebazáchovy a človek, ktorý sa o to pokúsi tento pud nemá vrodený. Je to psychická porucha ako tela tak aj duše. Pokúsila som sa to riešiť cez lieky už 3 krát. Viem, nie je to správne, ale aspoň si dokážem priznať, že som chorá a nezhadzovať to na iných. Určite aj prostredie je značne ovplyvňujúci faktor, no nie je to len o tom. Vyhľadala som dobrovoľne ambulantnú psychiatrickú liečbu, dostala som antidepresíva. No po čase mi nepomáhali a pokúsila som sa o to znovu. Momentálne sa aktívne venujem tejto problematike, pretože ak si vyhľadáte štatistiky o frekvencii úmrtí a počtu ľudí tak je to zarážajúce. Jedna dosť alarmujúca štatistika bola z Eurostatu v EÚ za rok 2006 to vyšlo na takmer 58 tisíc úmrtí následkom samovraždy. Treba sa fakt zamyslieť. Aj keď nemám právo hovoriť čo máte robiť, no dobre viem aké to je. Dúfam že som v nejakom zmysle prispela k danej problematike. V podstate moja náplň práce je momentálne zaoberajúca sa samovraždami, a bude to znieť egoisticky a sebecky, no pomáha mi to preskúmať svoju psychologickú poradu a napraviť problém, ktorý je len zachovaný v mojej hlave. Prajem veľa šťastia a nájdite svoju podstatu bytia :)
S pozdravom, Mischeline....
Elisin príbeh
(Elisa, 24. 4. 2011 18:44)
Ahojte ľudia...Málo ľudí pozná môj príbeh a preto som sa rozhodla zveriť vám môj príbeh... Je dlhý, ale dúfam, že vám to nebude vadiť...
V máji 2009 som sa zamilovala do chlapca... Bol to gytarista a veľký narcista... Vždy videl len seba... Nechcel ma a ja som sa tým veľmi trápila... Pár mesiacov som to zvládala bez viditeľných problémov. V novembri toho istého roku začalo peklo... V jeden deň sa môj otec vrátil domov strašne opitý a vykrikoval a podobne... Nezvládala som to a tú noc som sa po prvý krát porezala žiletkou... A tak sa začala moja závislosť na žiletke... Ked som sa nemohla porezať roztriasli sa mi ruky a bola som z toho na nervy alebo som celý deň premýšľala nad tým ako, kde a kedy sa porezať... Rezala som sa takmer pravidelne každý druhý deň.
po prechode na rok 2010 mi z tej závislosti "pomohla" mama. Asi pár týždňov som sa neporezala, ale potom to prasklo a moje problémy znovu začali... Do vtedy som mala depresie, ale potom začali ešte horšie. V máji 2010 som sa pokúsila o prvú samovraždu a potom ich zopár ešte bolo... Bola som stále beznádejne zamilovaná, ale on ma stále nechcel...
A takto som strávila celý rok 2010...
Potom na začiatku roka 2011 som spoznala úžasného človeka... V tom čase som sa chcela odmilovať... Ten, koho som vtedy spoznala, bol ako náplasť na moje rany... Mala som ho rada...Môj život sa pomaly dával do normálu... Jedného dňa mi ten človek (nechcem ho menovať) vyznal lásku... Povedala som, že aj ja ho mám rada, ale nepovedala som, že ho milujem... A viete prečo? Tá stará neopetovaná láska z mája 2009 neutíchala... Mňa a toho človeka, ktorý mi vyznal lásku, delila od seba diaľka... Stále som si pripadala sama a opustená, ked mi niekto poradil, že ak nemám dobrích priateľov v realite, mám si vymyslieť imaginárneho priateľa... A tak som to skúsila... Vyfantazírovala som si chalana s čiernymi vlasmi, modrými očami a nazvala som ho David, ale volala som ho najčastejšie Dave... Komunikujeme spolu cez myšlienky a ked som sama doma aj nahlas... Občas precitnem aj na ulici a rozprávam sa s ním nahlas... :D Ludia si myslia, že som blázon, čo aj som. Ale vdaka Daveovi som pochopila, že nie je najlepšie skončiť život, ale ujsť do snov... A tak už nemám taký pocit, že som stále sama. Skúste to ako ja a možno vám váš imaginárny priateľ pomôže...
PS: Ak ma budete chcieť kontaktovať, tak na mail elisabeth.rose@zoznam.sk alebo na blog www.goth-ic.blog.cz či na web www.mylastbreath.estranky.cz
chcem zomriet
(annie, 26. 3. 2011 2:33)mam 18 rokov v 17cke som poznala uzasneho chlapca...zalubila som sa.chodili sme spolu 7 mmesiace a nechal ma a zacal s mojom naj kamoskou.zrutila som sa.po 2 mesiacov som snim zase zacala chodit ostala som snim zit jeho a moja mam nam to nedovolili..utiekli sme mama ma odneho zobrala zase 2 mesiace bez neho teraz som v tom meste jak on a taha sa s mojou kamaradkou..neni dvovod sa zabyt?
preco si rezem ruky.
(anonym, 16. 3. 2011 15:59)kazdy sa ma pita preco si rezem ruky,tak citajte dovod:no neste ludia sa co si rezete ruky ja si rezem tiez a nie koli tomu ze som emo alebo nieco take koli tomu ze mam dovod...a koli osobe ktoru milujemm.....mozno ze to chapete a mozno ze ne.fnuQQ
Nemožem už žiť
(Anonym, 12. 3. 2011 15:02)Nechcem už žiť mám 16rokov a som chlapec ... pred 5 mesiacmi sa mi stala taká vec že som sa zaplietol s jednou babou ktora je o domna o 2 roky starsia a je nahodne naordená v ten istý den ako ja a aj mesiac.. vyspal som sa s nou a otehotnela ale nechcela isť na potrat, a teraz kedje neskoro chce isť stáe sa hádame ale ja to dieťa nemojem mať .. som len prvák na strenej .. a ak sa to dieťa narodí ja nechcem žiť nedokázem sa učiť v skole to ide dole vodou .... ona najprv tvrdí že sa pokúšala o samovolný potrat. ale ja jej už neverím lebo ma už viec krát oklamala ... proste nedokážem žiť s predstavou že idem mať dieťa .. už som sa chcel raz pokusit o samovraždu ale nepodarilo sa ..JA UŽ NECHCEM ŽIŤ!!!
4 letty
(Elisabeth Rose, 27. 2. 2011 12:01)Nerob to... Nestojí to za to... Tiež som sa chcela zabiť a aj som to skúsila (šesť krát) a teraz to ľutujem (pre zdravotné problémy) Viem aké to je... Ak je vážne takýto tak asi nie je normálny a nestojí za to aby si si vzala život... Ver mi...
nechal ma...
(letty, 20. 2. 2011 12:30)nevládzem..je to hrozné..boli sme spolu dva a pol roka..vraj ma miluje no nechce ma že ho nebavbím lebo v poslednej dobe som nechodila von..stačilo mi povedať a nie hned ma nechať..:( nemam chuť žiť on bol jediny koho som milovala na kom mi záleží on je moj typ a nikto taký už nebude..chcem ho strašne neviem ako mu dokázať že budem taká..ale on o láske nechce ani počuť od jeho kamaráta viem že ma miluje a to viem aj ja a že na mna myslí ale nechce ma že sa bol opiť aby na mna nemyslel..nieje to na hlavu? velmio ma to sere dnes mi má vrátiť pár vecí skusim snim hodiť reč ale ak nie..zabijem sa..
uz dalej nevladzem
(moňa, 8. 2. 2011 13:56)je mi nanič zničila som si sama zivot kazdy ma len teraz odsudzuje ...moji rodicia ma nenavidia nezalezi im na mne je im jedno co somnou bude mam 23 prvy vztah trval 5rokov bola svadba no skoncilo to rozvodom a po dvoch rokoch si ma nasiel mooj priatel ktoreho velmi milujem no je zenaty a ma 3deti ja mam 2-rocnu dcerku ktoru milujem najviac na svete ...problem je vtom ze moji rodicia NECHCU aby som snim bola chcu mi zobrat malu zevraj nanu nemam ziadne pravo ked som tehotna ano som v 5.mesiaci lenze moj priatel viem ze ma miluje no nikto tomu neveri ze somnou bude povedala som mu nech poziada o rozvod aby sme boli spolu uz ked tu bude to male lenze on mi hovori ze je nato cas zacinam pochybovat bojim sa ze opet zostanem sama s deckom niesom ziadna kurva mala som len jedneho chalana v zivote a teraz je to on druhy viem ze som urobila chybu nemala som si snim nic zacinat no stalo sa a neda to uz vratit spet..nasi ma nicia cela moja roddina ma odsudzuje moja mama mi hrozne skaredo nadava a robi vsetko preto aby ma znicila aby ma moja mala nemala rada ..lenze ja ju moc milujem je to moja dcerka na nej mi najviac na svete zalezi ona je moje vsetko ...nevladzem uz neviem co mam robit co somnou bude dalej preto si chcem podrezat zily neviem co to somnou urobi ked som tehotna chcem oto male prist nemozem dovolit aby mi ho po narodeni zobrali n aadopciu nechcem aby to male trpelo ...sttrasne sa bojim rodicia m auz doma preto nechcu do porodu tu mozem byt a ked porodim vraj tu nemam co robit nikdy ma nechcu vidiet a malu mi vraj zoberu som ztoho nadne nemam sa kkomu vyrozpravat nikoho nezaujimam preto co som urobila ..nikdy by som si nesiahla na zivot lenze neustale len placem nic nejem a tie vyhrazky od mojich rodicov ma nicia ..skusala som sa otravit vypila som 13ibalginov naraz a nic to somnou neurobilo...nevladzem dalej
Ten mail uz je nefunkcny tak piste na: dead-angel@azet.sk
Len napiste...
(Dead Rose, 31. 12. 2010 9:59)Kludne mi napiste... nehovotim ze poradim vo vsetkom ale viem ake to je prezivala som to iste... gothicka911@azet.sk to je moj mail.
No jaaa....
(Dead Rose, 30. 12. 2010 12:31)Ja som sa tiez rezala a teraz to niekedy nevydrzim a urobim to a pokusila som sa o SUICIDE a k nicomu to nevedie!!! Tak rozmyslam, že ok, niekedy mam cuť to urobiť, ale poviem si: naco budem prosikat Boha a snazit sa o to aby ma vzal k sebe? Nevzal ma raz a druhy krat to uz neurobim... Ved mam rodinu... ludi, ktory ma maju radi, ktorym by som chybala, ktory by tak trpeli... Prosim nerobte to... viem myslite sito sa mi lahko povie, al ja viem ze je velmi tazke s tym prestat... ak sa budete chciet vyrozpravat, ci poradit, napiste mi na mail: gothicka911@azet.sk
Smrt neni
(Dominika, 29. 12. 2010 9:48)nevim jak vy ale ja uz si to zkusila ale radim vam nedelejte to mate pred sebou jen jeden zivot.tak si toho vazte.a uzivejte. :),podrezani zil kvuli klukovi je zbytecne .Ale myslete na rodinu.
zivot
(beautifulblack, 28. 12. 2010 21:30)Nie som emo.. len ked tak citam komenty o myslienkach na smrt, tak spominam na brachu, ktory si tiez vzal zivot.. pri niektorych prilezitostiach v zivote rozmyslam, ake je skvele, ze zijem a o kolko krasnych chvil by som prisla, keby som to vzdala tak ako on.. bolest tu bude vzdy, ale zivot mi za to stoji.. odporucam film To save a life..
Rozprava o tlakovom medenom akcnom clene
(Psychoskop, 11. 1. 2012 22:19)